Zasvätené osoby v mužských i ženských rehoľných kongregáciách,
inštitútoch a združeniach pomáhajú tým, ktorí sú v sociálnej, duchovnej,
prípadne materiálnej núdzi - opusteným ženám, starým a chorým.
Aktivizujú sa v službe výchove detí a mládeže, usilujú sa o pozdvihnutie
Rómov. Činnosť rehoľníkov, ktorí vždy stoja pri konkrétnych ľuďoch v
ich ťažkostiach a problémoch, je potrebná a prospešná aj v súčasnosti.
Sviatok Obetovania Pána sa slávi na 40. deň po narodení Ježiša a veriaci
si pripomínajú udalosť, keď Panna Mária s Jozefom priniesli dieťa
Ježiša do chrámu v Jeruzaleme, aby ho zasvätili Bohu otcovi.
V katolíckych kostoloch sa počas tohto sviatku koná obrad požehnania
sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Posväteným sviecam,
nazývaným hromničky, sa podľa tradície pripisovala ochrana pred hromom a
bleskom, preto sa zapaľovali počas búrky, ale aj pri iných
príležitostiach. Aj v súčasnosti mnohí veriaci prichádzajú
na Hromnice do kostolov so sviecami, aby si ich dali posvätiť a v
zložitých situáciách ich zapaľujú vo svojich príbytkoch. Veriaci sa však
tento rok na omšiach fyzicky zúčastniť nemôžu, dôvodom je pandémia
ochorenia COVID-19.
Východná cirkev označuje Hromnice ako stretnutie Pána, keďže podľa
Biblie spravodlivý Simeon sa v tento deň stretol so Spasiteľom sveta.
Súčasťou obradov v chrámoch je takisto svätenie sviec.
V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa Hromnice nazývajú
Predstavenie Pána Ježiša. V Evanjeliu podľa Lukáša sa uvádza, že Mária a
Jozef priniesli dieťatko Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho
predstavili Pánovi. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa v
tento sviatok konajú služby Božie.
Korene tohto sviatku siahajú do 5. storočia po Kristovi.
Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci
považovali za symbol Ježiša Krista. V cirkvi sa obvykle konal sprievod
okolo kostola s horiacimi sviecami, ktoré boli špeciálne požehnané na
tento účel. Pápež Gelasius zaviedol tento zvyk v roku 494, aby ním
nahradil sprievod s horiacimi sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej
slávnosti.
Na Slovensku sa k sviatku Hromníc viazali rôzne ľudové zvyky. Napríklad
gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé.
Druhý február bol takisto dôležitým dňom pri predpovediach počasia a
úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na Hromnice bolo neželané,
lebo znamenalo dlhú zimu a slabú úrodu. Naopak, zima v tento sviatok
signalizovala skorý príchod jari. Dokumentujú to viaceré ľudové
porekadlá. Napríklad "Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar", alebo "Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli".